Pero mocnejšie ako klávesnica? Pozrime sa, čo hovorí veda na písanie rukou

Písanie rukou je vraj prežitok. Smartfóny, notebooky a iné digitálne technológie si podmanili všetky aspekty našich životov. Vďaka AI bude o chvíľu minulosťou už aj ťukanie do klávesnice. 

Aj napriek tomu neurovedci a neurovedkyne neprestávajú skúmať písanie rukou a jeho dopady na pamäť a učenie. K akým záverom došli? 

TL;DR verzia

Písanie na počítači je síce rýchlejšie a dokáže zachytiť viac informácií, ale písanie rukou aktívnejšie zapája časti mozgu súvisiace s učením a pamäťou.

Klávesnica = produktivita. Pero = vedomosti.

Verzia pre zvedavších

Štúdia z roku 2014¹ preukázala, že ľudia, ktorí si robia poznámky na notebooku, dosahujú horšie výsledky pri riešení koncepčných otázok ako tí, ktorí si robia poznámky rukou.

Prečo? 

Písanie poznámok na počítači je rýchlejšie a to vedie k tendencii naťukať si informácie odslova doslova. Jedným uchom dnu, prstami von — bez premýšľania. Ctrl C, Ctrl V je ešte povrchnejšie.

Pri písaní rukou je nemožné zapísať si všetko. Človek musí aktívne počúvať, spracovať vstupné informácie, uprednostniť tie najpodstatnejšie a preformulovať ich vlastnými slovami. Tým pádom im nielen lepšie porozumieme, ale budeme si ich aj dlhšie pamätať.

Navyše, do toho procesu zapájame aj vedomosti, ktoré už máme, a tým pádom vidíme „the bigger picture“.

„2014 bolo dávno, už je to isto vyvrátené!“ vravíte si

Nie je.

Potvrdila to aj štúdia z roku 2020² aj nedávna štúdia z roku 2024³ , v ktorých pomocou EEG skúmali aktivitu mozgu počas písania rukou a počas stláčania klávesov. 

„Používanie pera a papiera dáva mozgu viac „háčikov na zavesenie spomienok“. Písanie rukou vytvára oveľa väčšiu aktivitu v senzomotorických častiach mozgu. Tlačením pera na papier sa aktivuje množstvo zmyslov, vidíte písmená, ktoré píšete, a počujete zvuk, ktorý písanie vydáva. Tieto zmyslové zážitky vytvárajú kontakt medzi rôznymi časťami mozgu a otvárajú mozog pre učenie. Lepšie sa tak učíme a lepšie si pamätáme,“ hovorí Audrey Van der Meer, profesorka neuropsychológie na Nórskej univerzite vedy a techniky v Trondheime a spoluautorka oboch štúdií.

Pero je pero

Ráta sa aj to digitálne. 

V takmer všetkých štúdiách, ktoré som pri písaní tohto newslettra prešla, sa spomínal aj stylus a tablet. Dokonca jedna štúdia z roku 2019⁴ z Japonska naznačuje, že digitálne pero tesne vyhráva nad klasickým. 

Vraj to má čo dočinenia s pocitom hravosti (a teda lepšou náladou) pri používaní digitálneho pera. 

Ako to mám ja

V roku 2020 som začala čítať non-fiction knihy a viesť si Bullet Journal, kde som si z nich robila výpisky. 

Na prelome rokov 2022 a 2023 som objavila knihu Building a Second Brain od Tiaga Forte a spadla som do hlbokej králičej nory „personal knowledge managementu“. 

Poskúšala som Notion, Roam Research a Obsidian — ten som potom používala asi rok a pol. Písala (ehm, kopírovala) som si tam poznámky z Kindla, článkov na nete, AI mi urobil transkript Youtube videí… Vyzeralo to cool! Ale bolo mi to v podstate na nič. 

Keď niečo píšem — v práci alebo pre svoju potrebu — skôr si spomeniem na súvisiacu myšlienku alebo pasáž z kníh, ktoré mám spoznámkované v Bullet Journaloch. Takmer nikdy na tie, ktoré mi neprešli z hlavy rukou na papier.

Viem, viem, veď mi nič nebráni otvoriť si Obsidian a pomocou kľúčových slov si vyhľadať nejaké citácie alebo informácie k téme, ktorej sa venujem. V tomto má digital obrovskú výhodu a verím, že mnohým ľuďom to takto funguje. 

Mne nie.

Môj mozog si prirodzene nachádza informácie a spojenia vo vlastnej databáze. Nie sú síce kompletné, ale stačia na to, aby som vedela, kde si dohľadať viac. V opačnom garde mi to prišlo nútené — že hľadám niečo len preto, aby tie poznámky nevzišli nazmar. 

Ako to máš Ty, hmm? 

Pre dnešok ďakujem za Tvoj čas a pozornosť. Maj úspešné dni,

PS: Prosím, ak poznáš niekoho, kto ocení tento newsletter, prepošli, veľmi mi to pomôže.

Poznámky pod čiarou: 

¹ Mueller, P. A., & Oppenheimer, D. M. (2014). The pen is mightier than the keyboard: Advantages of longhand over laptop note taking. Psychological Science, 25(6), 1159–1168.

² Askvik, E. O., van der Weel, F. R., & van der Meer, A. L. H. (2020). The importance of cursive handwriting over typewriting for learning in the classroom: A high-density EEG study of 12-year-old children and young adults. Frontiers in Psychology, 11, 1810.

³ van der Weel, F. R., & van der Meer, A. L. H. (2024). Handwriting but not typewriting leads to widespread brain connectivity: A high-density EEG study with implications for the classroom. Frontiers in Psychology, 15, 1270493.

⁴ Osugi, K., Shimomura, T., Kawashima, R., & Sugiura, M. (2019). Differences in brain activity after learning with the use of a digital pen vs. an ink pen—An electroencephalography study. Frontiers in Psychology, 10, 1323.