Sklamanie a algoritmy: Krátky príbeh za nápadom vyrábať vreckové zápisníky

Roky som túžila po vreckových zápisníkoch značky Field Notes. Zohnať ich na Slovensku a celkovo v Európe je však buď veľmi ťažké, alebo veľmi drahé. Keď som raz náhodou zistila, že papierníctvo v Poľsku ich má skladom, nezaváhala som — po hodinke vyberania mi v mobile cinklo “potwierdzenie zakupu”.  

O necelé dva týždne som si z pošty niesla balíček, nedočkavá ako decko pred Vianocami. Žiaľ, moje sklamanie bolo tak veľké ako moje očakávania. 

„Nestálo to za to,“ posťažovala som sa frajerke.
„Aspoň ťa to už nebude tak lákať,“ snažila sa zmierniť moje výčitky svedomia z utratených peňazí. 

Moje sklamanie vycítili aj vševedúce internety. Hovorím vám, odpočúvajú nás! Na Youtube na mňa ešte v ten deň vyskočilo video Ako si doma vyrobiť vreckový zápisník ako Field Notes. Klik. Hmm, to vyzerá jednoducho! 

„Oci, vedel by si mi, prosím ťa, objednať nejaké vecičky z Aliexpressu? Asi som až bárs po tebe — mám chuť niečo vyrábať — vlastné zápisníky! Potrebujem všetko, čo používa týpek v tomto videjku,“ napísala som ockovi na whatsapp-ku. 

Neprešiel ani mesiac a ja som si už doma rozbaľovala rezačku na papiere, zošívačku a štikačku na okraje. Chcelo to pár pokusov a omylov, ale ešte v ten večer som mala vyšperkovaný výrobný postup a vymyslený názov — VRECKÁČIK.

Veľmi rýchlo som si uvedomila, že rovnakú radosť ako hotové zápisníky mi prináša aj ich výroba a najväčšiu radosť mám, keď ich niekomu podarujem. Rozdala som ich už viac ako 500!

S nákladmi na papier mi trochu pomohli dobrí ľudia, ktorým sa zápisník páčil natoľko, že ma pozvali na „kávičku“ cez stránku ko-fi.com/VRECKÁČIK.

Nová kapitola

Vo februári padlo rozhodnutie — zatváram fabriku. Došiel mi papier, došli mi ľudia. Všetci, ktorých poznám, už VRECKÁČIK dostali. A nie jeden. Aj tí, ktorých pozná moja žena, moje deti, rodina.

Dlho mi to nevydržalo. Chýbal mi šuchot papiera a škrkot čepele noža, psychohygiena spojená s prácou rukami.

„A čo tak upgrade-ovať výrobu a začať VRECKÁČIKY predávať?“ Vždy som bola čierno-biela.

Začiatkom apríla som už testovala nové, profesionálnejšie nástroje, riešila, kde budem zápisníky predávať, a vymýšľala, ako svoj e-shop pomenovať.

Tento text dokončujem 20. apríla.

Značka vymyslená — rukou — myslím, že netreba vysvetľovať prečo. Prvá várka zápisníkov vyrobená a pred chvíľou som ich nahodila na Sashe, mrknite: https://www.sashe.sk/rukou.

Sama som zvedavá, ako sa mi bude dariť.

Ešte ma čaká hľadanie toho najlepšieho papiera (za rozumnú cenu). Nasledovať bude výroba riadkovaných, štvorčekovaných a bodkovaných zápisníkov. Pohrávam sa aj s myšlienkou dizajnovania vlastných nálepiek, aby si VRECKÁČIKY bolo čím oblepiť. Tak si ich rada personalizujem ja.

V tomto newslettri plánujem zdieľať tipy, ako vreckové zápisníky využiť. Tešiť sa môžete tiež na polemiky o tom, prečo aj v tejto dobe digitálnej považujem papier a pero za najväčších denno-denných pomocníkov.

Ďakujem, že ste sa rozhodli byť toho súčasťou.

Prajem pekné jarné dni,