O čarbaní na poradách, ktoré mali byť email

Porada. Rozoberajú sa veci, čo sa rozobrali už 12-krát. 

Prevažne nuda, sem tam nejaký nový uhol pohľadu, ináč monotónna slučka informácií, kde tu niečo, na čo musíš zareagovať, potom zas nuda. 

Bojuješ zo všetkých síl, aby si si udržala pozornosť.

Pozrieš na Alex. Hlava sklonená, čosi si kreslí! Drzosť, pomyslíš si. Ani sa neunúva tváriť, že počúva!

A predsa, reaguje vtedy, keď má. Nechýbajú jej informácie. Neunikajú termíny. Hmm…

Čarbanie — znak ignorácie alebo pomôcka sústrediť sa?

Mnoho ľudí (pozerám sa na Vás drahé pani učiteľky a šéfky) sa nesprávne domnieva, že čmáranie je prejavom nezáujmu či nudy. Veda však potvrdzuje opak:

Čmáranie počas počúvania zvyšuje pozornosť a zlepšuje pamäť.

Výskumníčka Jackie Andrade uskutočnila experiment¹, v ktorom si 40 ľudí vypočulo nahrávku s nezáživným telefonickým rozhovorom, pričom polovica z nich iba počúvala a polovica si pri tom šrafovala predvytlačené tvary.

Druhá polovica si zapamätala o 29 % viac informácií než prvá. Andrade to vysvetľuje tým, že čmáranie zabraňuje tzv. daydreamingu (zasnenosti), a tak podporuje koncentráciu.  

Akékoľvek čarbanie?

Štúdia Boggs, Cohen a Marchand (2017)² skúmala formy čmárania. 

Účastníci a účastníčky štúdie boli rozdelení do 4 skupín (približne po 20–24 ľudí): 

• poznámkovacia skupina — písali si poznámky počas počúvania, 

• skupina štruktúrovaných čarbačov — vyfarbovali štruktúrované geometrické vzory (ako v experimente Jackie Andrade),

• skupina neštruktúrovaných čmarbačiek — mohli voľne kresliť čokoľvek a

• kontrolná skupina — iba počúvala audio materiál.

Všetci si vypočuli fiktívny dialóg o nedávnom zemetrasení a potom vyplnili kvíz, ktorý overil, koľko si toho zapamätali. 

Najlepšie výsledky dosiahla poznámkovacia skupina. Prečo, sa môžete dočítať v tomto vydaní newslettera rukou.

Tesne za nimi skončila skupina štruktúrovaných čarbačov. Najhoršie si viedla skupina, ktorá si voľne kreslila. Kontrolná skupina (len počúvanie) bola mierne lepšia.

Autori štúdie sa domnievajú, že to môže byť preto, že pri voľnom čmáraní musia účastníci aktívne rozhodovať, čo budú kresliť, predstaviť si obraz v mysli a preniesť ho na papier, t. j. využiť viac kognitívnych zdrojov, napr. rozhodovanie, tvorivosť.

Výsledky podobnej štúdie z roku 2020³ (39 stredoškolákov, lekcia dejepisu, štruktúrované aj neštruktúrované kreslenie plus kontrolná skupina) ukázali, že aj čmarbanie na čistú A4 je lepšie ako čisté počúvanie. To už tak s týmito štúdiami býva :-). 

Trochu neurovedy za čarbanicami

Keď sa vedkyne a vedci⁴ pozreli na mozgy ľudí, ktorí si čmárali, zistili, že všetky tri aktivovali prefrontálnu kôru. Práve táto časť mozgu sa podieľa na riadení našej schopnosti logicky uvažovať, riešiť problémy, pamätať si veci a usmerňovať pozornosť.

Zhrnuté a podčiarknuté:

Kým sa nesnažíš o umelecké dielo 👉 Čarbanie ≠ nezáujem. Čarbanie = sústredenie sa.

Tak smelo do toho! 

Čo povieš, vyskúšaj si na ďalšej porade šrafovať štvorčeky alebo kresliť kvietočky? Najlepšie do vreckového zápisníka. Áno, takého, čo vyrábam. 😉

Pre dnešok ďakujem za Tvoj čas a pozornosť. Maj úspešné dni,

PS: Prosím, ak poznáš niekoho, kto ocení tento newsletter, prepošli, veľmi mi to pomôže.

Poznámky pod čiarou: 

¹ Andrade J. 2010. What does doodling do? Applied Cognitive Psychology. 24(1):100–106.

² Boggs, J. B., Cohen, J. L., & Marchand, G. C. (2017). The effects of doodling on recall ability. Psychological Thought, 10(1), 206–216.

³ Sundararaman, D. (2020). Doodle Away: Exploring the effects of doodling on recall ability of high school students. International Journal of Psychological Studies, 12(2), 31.

⁴ Kaimal, G., Ayaz, H., Herres, J., Dieterich-Hartwell, R., Makwana, B., Kaiser, D. H., & Nasser, J. A. (2017). Functional near-infrared spectroscopy assessment of reward perception based on visual self-expression: Coloring, doodling, and free drawing. The Arts in Psychotherapy, 55, 85–92.